O poistení a dôchodku rozmýšľame, keď cítime zodpovednosť
Životné fázy a poistenie
Každý vek má svoje priority
Po štyridsiatke sa cíti človek viacmenej zastabilizovaný. Pozornosť, ktorú venoval doteraz deťom, postupne presúva na seba samého. Začína si uvedomovať, že s pribúdajúcimi rokmi sa veľa vecí mení. Prichádzajú choroby, alebo o nich počúva od svojich rovesníkov. Ak nemal doteraz vyriešené životné poistenie ako zadné dvierka, keby sa niečo stalo (úraz, choroba, invalidita, ..), uvedmuje si, že je najvyšší čas samého seba finančne chrániť pred takýmito situáciami. Človek po 40-ke začína tiež registrovať "dôchodkové informácie", o ktoré vedome nechcel mať donedávna záujem, cítil sa predsa mladý a silný. Prichádza obdobie, kedy je však logické začať na dôchodok myslieť. Aký som mal doteraz príjem? Aké odvody som platil? Aký dôchodok môžem vôbec v budúcnosti očakávať? Kto sa o mňa neskôr postará? Zaťažím svoje deti? Budú mať na mňa čas, či dokonca peniaze, aby mi prípadne pomohli? S tým môže rátať málokto. Vo vlastnom záujme sa človek začína informovať o dôchodkovom systéme, možných variantách, ako sa na budúci dôchodok finančne zabezpečiť. Investičné životné poistenie, doplnkové dôchodkové sporenie, pravidelné sporenie formou investovania do podielových fondov - aj toto sú možnosti ako na to.
Po päťdesiatke rozum búcha na poplach. Kto ešte neriešil budúcu jeseň života, pociťuje miernu paniku. Čo ešte stihnem? Ktorá poisťovňa ma ešte poistí, keď sa zdravotná karta pomaly ale isto zapĺňa zdravotnými záznamami? Kde ma poistia a za koľko? Suma za poistenie sa so zvyšujúcim vekom zdražuje, rizko chorôb, úrazov a iných neželaných životných situácií sa zvyšuje. Dôchodok je nepríjemne blízko. Času na riešenie zas o čosi menej. Stále sú možnosti, len treba chcieť a nenechávať svoju budúcnosť napospas osudu.